Asynchrónnosť má niečo do seba. Imagine: žiadne thready, žiadne zamykanie objektov, žiadne deadlocks, livelocks. Žiadne webservery s vymrazenými 4 vláknami. Žiadne continuations for rescue (zakričte: fuj) a ďalšie podobné hacky. Žiadne problémy s neefektívne využitými zdrojmi. Kto však píše asynchrónny kód, vie, že táto selanka je len jednou časťou pravdy; asynchrónnosť vie niekedy poriadne skomplikovať život!

Ľudia zvyknutí na Java, C#, či C++ ohŕňajú nosom nad tým, že Dart je dynamicky typovaný. Ľudia odchovaní na Pythone, Javascripte či Ruby ohŕňajú nosom nad tým, že Dart to s podporou dynamických features príliš nepreháňa. Ľudia obľubujúci Dart nosom neohŕňajú a Dart-ovský typesystem pokladajú za najlepší vynález hneď po krájanom chlebe. O čom táto kontroverzia vlastne je, a ako to celé funguje?